Takže, výsledná podoba stanice pre dravce ako je odprezentovaná v ateliéri, je takáto. Je to teoretická podoba a určite by prístupov k riešeniu mohlo byť viac, vychádza som však z niekoľkých predpokladov, ktoré ssom považoval za dôležité. Priestor pre ľudí je konkrétne vymedzený pevnou konštrukciou výhľadových veží, ktoré maximalizujú výhľad do voliér ale snažia sa ustupovať pred priestorom určeným pre vtáky.

Povrch vnútra voliér by mal byť čo možno najbližšie konkrétnemu biotopu v ktorom sa daný druh vyskytuje. Vo vyšších voliérach pre orly a sokoly teda kamenistý s občasnou zeleňou a vlastne nechaný na pospas zarastaniu povrchu pôvodného lomu a prírodným podmienkam, v nižších pre sovy a luniaky upravený s preferovaným nízkym krovinatým porastom ale aj niekoľkými stromami.

fungovanie celej stanice je popísane tu: